Úvod do DMMS

DMMS – Destinačný marketing a manažment Slovenska

Predstavuje systém správy medziľudských vzťahov, špecifický podľa destinácií, vytvorený na skúsenostiach z domova, aj zo zahraničia a z vlastnej histórie slovenského národa. Výzvou doby je reagovať na zmeny tak, aby sme sa nemuseli hanbiť pred našimi potomkami. Je na nás čo po sebe zanecháme ďalším pokoleniam.

DMMS vychádza z existujúcich, praxou overených hodnôt, smerujúcich k harmónii a prospechu ľudí. Či už žijúcich vo svojich lokalitách alebo ich hostí. Vo svojej podstate nie je ničím novým. Obdobné systémy už vo svete veľmi dobre fungujú. Azda najlepším príkladom je bratské Slovinsko, ktoré sa vďaka svojmu DMMS stalo významnou destináciou Európy.

Efektívny manažment destinácií a marketing možno dosiahnuť  vtedy, keď existuje koordinované riadenie všetkých prvkov, ktoré tvoria destináciu – vrátane obyvateľstva,  podnikov, atrakcií, vybavenia, prístupu, marketingu a cien.

NADS pomáha destináciám zaujať strategický prístup k prepojeniu týchto, niekedy veľmi izolovaných subjektov, s cieľom zlepšiť celkové riadenie a konzistentný marketing destinácie. Z implementácii programov destinačného rozvoja vo svete, sme identifikovali desať hlavných výziev, ktorým čelí takmer každá existujúca, aj novo vznikajúca destinácia:

1. Nedostatok dlhodobého, akčného plánu cestovného ruchu , ktorý je podporovaný a implementovaný prostredníctvom spolupráce a záväzkov medzi verejným a súkromným sektorom.
2. Absencia efektívnej organizácie destinačného manažmentu a marketingu (DMMO) , ktorá spája verejné, súkromné ​​a komunitné zainteresované strany v oblasti cestovného ruchu, aby spolupracovali s udržateľným zdrojom financovania na podporu akcií.
3. Nedostatok autentických produktov cestovného ruchu , ktoré poskytujú pohlcujúce zážitky, pri ktorých môžu návštevníci pochopiť a oceniť prírodné prostredie, ľudí a kultúrne tradície miest, ktoré navštevujú. Mnohé destinácie nie sú schopné uspokojiť tento dopyt, aj keď sú na to k dispozícii turistické aktíva.
4. Neexistujúca alebo slabá značka destinácie , ktorá nevyužíva on-line rozprávanie príbehov, video a fotografie na vytvorenie imidžu destinácie a generovanie dopytu po destinácii a podnikoch cestovného ruchu v regióne.
5. Obmedzené turistické informácie a interpretácie dostupné v destinácii, ktoré cestovateľom pomôžu objaviť miestne turistické podniky a pochopiť a oceniť prírodné a kultúrne dedičstvo destinácie.
6. Zložité a mätúce podnikateľské prostredie hatiace podnikanie, ktoré zakazuje nové investície a zvyšuje náklady na podnikanie prostredníctvom časovo náročných a komplikovaných procesov registrácie, platenia daní, získavania povolení a predlžovania licencií.
7. Obmedzené obchodné riadenie, prevádzka a marketingová kapacita spoločností cestovného ruchu prevádzkovať a rozvíjať ziskové podnikanie. Keďže väčšina podnikov cestovného ruchu je malá a často ich prevádzkuje vlastník, často im chýbajú potrebné skúsenosti, štandardné prevádzkové postupy a školenia.
8. Kvalifikovaná pracovná sila , ktorá dokáže obsadiť dostupné pracovné miesta v cestovnom ruchu a uspokojiť potreby odvetvia.
9. Normy bezpečnosti, kvality a trvalej udržateľnosti zabezpečujú spokojnosť návštevníkov a zároveň zabezpečujú, že odvetvie minimalizuje negatívne ekonomické, kultúrne a environmentálne dopady.
10. Nedostatok monitorovania a merania vplyvov cestovného ruchu na pochopenie profilov návštevníkov a celého rozsahu vplyvov – pozitívnych aj negatívnych – z cestovného ruchu.

Slovensko sa v súčasnosti nachádza na spodných priečkach hodnotenia stavu destinačného riadenia a cestovného ruchu, vôbec nie náhodou. Nemá zmysel hľadať podpaľača, treba hasiť požiar, zjednotiť sa na systéme ako na to!