Analýza súčasného stavu alebo Desatoro Správy destinácií Slovenska ku koncu roka 2023:
- Nedostatok dlhodobého, akčného plánu cestovného ruchu , ktorý by bol podporovaný a implementovaný prostredníctvom spolupráce a záväzkov medzi verejným a súkromným sektorom.
- Absencia efektívnej organizácie správy destinácie (OSD), ktorá spája verejné, súkromné a komunitné zainteresované strany v oblastiach života obyvateľov destinácií a cestovného ruchu, aby spolupracovali s udržateľným zdrojom financovania na podporu akcií.
- Nedostatok autentických produktov cestovného ruchu, ktoré poskytujú pohlcujúce zážitky, pri ktorých môžu návštevníci pochopiť a oceniť prírodné prostredie, ľudí a kultúrne tradície miest, ktoré navštevujú. Mnohé destinácie nie sú schopné uspokojiť tento dopyt, aj keď sú na to k dispozícii turistické aktíva.
- Neexistujúca alebo slabá značka destinácie , ktorá nevyužíva online rozprávanie príbehov, video a fotografie na vytvorenie imidžu destinácie a generovanie dopytu po destinácii a podnikoch cestovného ruchu v regióne.
- Obmedzené turistické informácie a interpretácie dostupné v destinácii, ktoré cestovateľom pomôžu objaviť miestne turistické podniky a pochopiť a oceniť prírodné a kultúrne dedičstvo destinácie.
- Zložité a mätúce podnikateľské prostredie hatiace podnikanie, ktoré hatí nové investície a zvyšuje náklady na podnikanie prostredníctvom časovo náročných a komplikovaných procesov registrácie, platenia daní, získavania povolení a predlžovania licencií.
- Obmedzené obchodné riadenie, prevádzka a marketingová kapacita spoločností cestovného ruchu prevádzkovať a rozvíjať ziskové podnikanie. Keďže väčšina podnikov cestovného ruchu je malá a často ich prevádzkuje vlastník, často im chýbajú potrebné skúsenosti, štandardné prevádzkové postupy a školenia.
- Kvalifikovaná pracovná sila, ktorá dokáže obsadiť dostupné pracovné miesta v cestovnom ruchu a uspokojiť potreby odvetvia, jednoducho chýba.
- Normy bezpečnosti, kvality a trvalej udržateľnosti zabezpečujú spokojnosť návštevníkov a zároveň zabezpečujú, že odvetvie minimalizuje negatívne ekonomické, kultúrne a environmentálne dopady.
- Nedostatok monitorovania a merania vplyvov destinačného riadenia na pochopenie profilov návštevníkov a celého rozsahu vplyvov – pozitívnych aj negatívnych – z cestovného ruchu.
Kľúčový problém destinačnej správy na Slovensku tkvie nielen v jej úplnej absencii, ale predovšetkým v nepochopení významu slova destinácia a analogicky všetkého, čo sa destinácie týka. Na Slovensku sme pojem správy destinácií mylne pričlenili k cestovnému ruchu. Pravda, cestovný ruch zohráva kľúčovú rolu, ale je len jedným z mnohých ďalších faktorov, vstupujúcich do správy destinácií. Cestovný ruch ani zďaleka nemôže obsiahnuť celý priestor destinačnej správy a tak záujmy obyvateľstva a ich hostí ostávajú bokom. Nie je to však jediným omylom.
Absencia štátnych strategických plánov, slabé až žiadne legislatívne normy na podporu správy destinácií, nedodržiavanie a porušovanie zákona 91/2010 Z.z., občan, jeho hostia a návštevníci sú úplne vynechaní a za prvky destinácie sú považované len právnické subjekty a zariadenia. Takto nie sú obsiahnuté ani len nároky kladené na cestovný ruch, nie to ešte na celú destinačnú správu a medziľudské vzťahy.
V prvom rade je potrebné zaviesť správnu definíciu podstatného mena destinácia. Za destináciu dnes považujeme akýkoľvek cieľ cesty rovnako, ako aj nejakú geograficky vymedzenú oblasť, štát, či kontinent. Hotel pracovisko, vrchol hory, …, označujeme za destináciu rovnako, ako aj Horehronie alebo Slovensko, či Európu. V ponímaní správy destinácií možno zaviesť nasledovnú definíciu:
“Za destináciu možno považovať:
- synergické zoskupenie ponuky danej lokality,
- v koordinovanej správe a harmonizácii všetkých zúčastnených osôb,
- s cieľom budovania trvalo udržateľných vzťahov medzi nimi.”
Ponuka destinácie sa skladá z dvoch nezameniteľných zložiek a to z Primárnej a Sekundárnej ponuky.
- Za Primárnu ponuku považujeme prírodné danosti, ako geografická poloha, nadmorská výška, poloha voči významným destináciám, prírodné atraktivity,… atď.
- Sekundárnu ponuku tvoríme my, ľudia. Jej základným prvkom je obyvateľstvo, jeho hostia a návštevníci, infraštruktúra, samospráva, štátne inštitúcie, banky, kultúra, šport, zariadenia služieb, podnikateľské prostredie, …
Základnou podmienkou dosiahnutia skutočnej a trvalo udržateľnej správy destinácie je jej všeobecné prijatie obyvateľstvom destinácie. Teda občan na prvom mieste!
Nemožno paušálne multiplikovať skúsenosti jednej destinácie na druhú. Niektoré osobitosti prvkov destinácií môžu byť natoľko jedinečné, že zásadne menia aj nároky na správu destinácie.
Synergické zoskupenie ponuky predstavuje naplnenie podmienok vzájomnosti, spolupráce a jedinečnosti ponuky. Zavádzaním súťaživosti vo vnútri destinácie a tvrdých konkurenčných vzťahov marí synergiu. Synergické efekty prvkov ponuky destinácie sa dosahujú jedine vzájomnou dôverou. Kto chce získavať na úkor druhého nepatrí do záujmu správy destinácie. Výber partnerov je kľúčovým pre dosiahnutie synergie a jej udržania.
Za účelom koordinovanej správy destinácie sa zriaďuje organizácia správy destinácie, skratka OSD, ako záujmové združenie fyzických a právnických osôb, ktoré je členom NADS a jej štatutár je členom regionálnej rady NADS. Štruktúra OSD je daná požiadavkami na správu danej destinácie, ale spravidla nesmie chýbať zastúpenie nasledovných rolí:
- Správca – manažér destinácie, člen regionálnej rady NADS
- DIC – ONE STOP – aspoň jedno Destinačné Info Centrum, s možnosťou online zabezpečenia všetkých potrieb klientov na jednom mieste, naraz.
Každá OSD je členom NADS. Výška členského vkladu OSD do NADS sa vypočítava ako desiatok zo všetkých členských vkladov OSD ročne.
Regionálne rady NADS tvoria krajovú štruktúru NADS.
