Môžeme sa nechať unášať na krídlach blaženosti alebo utápať sa v tranze nečinnosti, no nijako sa nevyhneme slovesu “ísť”.
Musíme ísť spať, aby sme mohli vstať. Ako si ustelieš, tak sa aj vyspíš, dobre vieš. Ale to je už iná téma.
Ísť do práce, domov, na pivo, k doktorovi, slovom všade treba ísť, teda zmeniť svoju polohu za určitým účelom, s vopred určeným cieľom. To všetko patrí do súboru cestovania, pretože aj pešo ísť, cestovaním je.
Pochopením súborného významu cestovania získavame slobodu, schopnosť stanovovať si ciele a dosahovať ich, vo vzájomnej spolupráci.
Naše ciele, málokedy sú len ojedinelé. Často sa prelínajú. Čo potrebujem ja, určite potrebuje aj niekto druhý, avšak každý po svojom. Z toho vyplýva, že dochádza k vytváraniu spoločných miest záujmu, ponuky a dopytu, no s individuálnymi očakávaniami. Tieto miesta sú našimi destináciami.
Cestovanie je tým najprirodzenejším médiom, ďaleko prevyšujúcim možnosti bežných médií dnešnej doby. Od tužky a papiera, až k elektronickým médiám platí zlaté pravidlo:
“Čo zaseješ, to aj zožneš. Kto seje vietor, zožne búrku.”
Čo do cestovania vložíme, takým sa nám odmení.
Historickým odkazom cestovného ruchu je naša súčasnosť a najlepším dôkazom trvalo udržateľného priemyselného odvetvia cestovného ruchu je neustály rast jeho ekonomiky vo svetovom meradle. Podľa štatistík WTO, trh cestovného ruchu sa dlhodobo drží na popredných priečkach svetového hospodárstva.
Slovensko v tomto ohľade zatiaľ dosť zaostáva, čo sa odráža aj v celkovom stave štátu. A naopak.
Posilnením cestovného ruchu na Slovensku, rozhodne zlepšíme aj celkový obraz srdca Európy, nášho Slovenska. Síce stále rastú investície do zariadení cestovného ruchu, ale celkový stav trhu sa nezlepšuje. Samotné peniaze nič nevyriešia. Je potrebné zmeniť prístup štátu k Slovensku a v prvom rade Slovákov podporiť tam, kde to bude skutočne účinné. Ľudia sa potrebujú vrátiť k vzájomnosti, spolupráci vzťahu k rodnej zemi. Len vtedy, ak budú ľudia šťastní, možno postupne obnoviť aj národnú hrdosť a vlastenectvo medzi Slovenským ľudom.
Nie sme jedinou krajinou, ktorá musela podstúpiť zlé časy, ale pozrite sa na bratov Slovincov. Hoci u nich bola bratovražedná vojna dnes ich ekonomika je na popredných miestach v Európe. U nás ani vojna nebola, prehajdákali sme desiatky rokov ktoré iní využili vo svoj prospech. To, čo pomohlo nielen Slovinsku, ale aj zaostalým tretím krajinám Afriky, je zavedenie občiansky orientovanej správy destinácií krajiny. Netreba nič nové vymýšľať, treba len vziať overenú metodiku zo sveta. Dnes ju poznáme ako Systém správy destinácií a marketingu krajiny, DMMS – Destination Management & Marketing System.